Tajomstvo správneho ladenia Cajonu

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Keď gitarista chytí gitaru, najprv si ju naladí, to je jasné jak facka. Cajonista príde, nič neladí, len sadne a hrá. Po akcii gitarista povie, že sa mu to páčilo, dobrý zvuk. Cajonista povie, že mu to drnčalo alebo že ho nebolo počuť, alebo mu ostatní hovoria, že by mal ubrať, alebo, alebo. A čo tak si Cajon naladiť?

Tajomstvo správneho ladenia Cajonu
facebook twitter fgoogle+

Článok s postupom ladenia Cajonu, čo treba pritiahnuť, čo povoliť a čo všetko na to potrebuješ je tu. V tomto článku sa zameriam na to, ako naladiť Cajon na konkrétnu scénu.

Použijem tri príklady:

  • Malý klub
  • Kostol
  • Open-air, Veľké pódium

Malý klub

Útulný klub, kde každý centimeter priestoru je účelne využitý. Všetko pekne tapacierované, veľmi členené steny, samá polička, vitrína, husto zaplnený bar. Akustika ako v štúdiu. Keď vojdeš dovnútra, tak ti až v ušiach zaľahne, ako tam je všetko utlmené. Je to miesto, kde sa nestavajú veľké aparáty. Gitaristi idú cez malé kombá a perkusie akusticky. Úžasná atmosféra, ľudia čakajú vonku v rade, kým sa uvoľní miesto.

Tu je potrebné mať Cajon s čo najväčším atakom, ostrý výrazný snare, pretože ak budeš mať hluchý Cajon, tak sa po akcii budeš cítiť ako drevorubač po vyrúbaní menšieho lesa.

  • Odlep suché zipsy, ktoré zatlmujú struny
  • Povoľ struny, tým sa dosiahne výraznejší snare
  • Povoľ skrutky v horných rohoch Cajonu, získaš klap efekt a tým naozaj veľký atak

Kostol

Kostoly sú veľmi špecifické miesta. Veľký priestor, veľmi vysoký strop častokrát klembený, veľké rovné hladké steny. Tieto priestory majú veľkú ozvenu. Predovšetkým basové zložky sa tu zlievajú do jedného nepríjemného a nezrozumiteľného huhlania. Nainštalované ozvučovacie systémy sú určené na reprodukciu hovoreného slova, a preto majú veľmi obmedzený frekvenčný rozsah.

Prídete do chrámu naozaj s dobrým úmyslom skrášliť bohoslužbu. Celý zbor napracete niekam do kúta, aby ste nezavadzali. Cajon dáte úplne dozadu k stene a šupnete naň nejaký no name mikrofón zapojený na chrámový aparát. Spustíte vašu obľúbenú pieseň, ale ľudia na vás pozerajú tak nejak nechápavo. Po sv. omši vám hovoria, že to hučalo a dunelo ... Poznáš to?

Nie je samozrejme za všetkým Cajon, ale môže to byť lepšie.

  • Zatlm struny pomocou suchých zipsov, ak to tvoj Cajon nevie, prelep ich priečne kúskami papierovej lepiacej pásky, tej žltej maliarskej
  • Došponuj struny, tým dosiahneš menej výrazný snare
  • Pritiahni skrutky v horných rohoh Cajonu, odstrániš klap efekt, alebo ho používaj veľmi citlivo
  • Bass hraj úderom koncov prstov, nie dlaňou, tón bude podstatne kratší
  • Nikdy, zdôrazňujem, nikdy nedávaj Cajon k stene a už vôbec nie do kúta
  • Neozvučuj Cajon pomocou štandardného kostolného ozvučenia, nechaj ho len akusticky

Open-air, Veľké pódium

Ďalšia veľmi špecifická scéna. Bez veľkého aparátu to tu proste nejde. Takže potrebuješ ozvučiť Cajon, keďže sa to robí všelijako zložito, s priateľmi sme otestovali nový jednoduchý spôsob, už čoskoro vám ho poviem. Späť k ladeniu. Tu sa nemusíš obmedzovať, Cajon si nalaď tak, ako sa tebe páči. Žiadne špeciálne rady tu netreba, keď zoberieš predchádzajúce dva body a pridáš k tomu svoju kreativitu, nájdeš ten správny zvuk. Zvukári hlavne bubeníkov tlačia kdesi do kúta a zväzujú do svojích predstáv. Treba si uvedomiť, že zvukár je od toho, aby zosnímal zvuk, ktorý hráš a odovzdal ho poslucháčovi. Nie že keď nehráš ako xy, tak je to zlé.

Nedajte sa a hrajte s radosťou.

Tomáš Kudoláni

Tomáš Kudoláni